Príbehy so zážitkami z vaších dovoleniek
Letné harašenie v Rakúsku
Samotná predohra sa začala skoro ráno. Autobus bol pripravený odviezť nás na kratučkú dovolenku do Rakúska a čakal nás na parkovisku. Ľudia postupne prichádzali a pohodlne sa usadili. Väčšinou osadenstva tvorili dôchodcovia. Vedúci zavelil priamym pohybom na odchod. Náladu spríjemňovali svetobežníci svojimi falošnými ľudovými piesňami. Po dvoch hodinách cesty sme zastavali pri lodnom prístave v Bratislave.
Malý mostík delil pevniny od lodnej paluby, z ktorej všetkých srdečne vítal lodný kapitán. Za chodu sirén loď zahájila plavbu. Vlny sa hrali jedna s druhou akoby súťažili, ktorá viacej vytreskne do výšky. Po pár hodinách plavby prišiel na palubu vedúci a vyhlásil: „Pripravte si občianske preukazy!“ Na mostíku stáli dvaja colníci, ktorí zdravili cestujúcich po nemecky. Cestujúci sa hrnuli ako sliepky a nevenovali mladým colníkom pozornosť. Tak som zobrala iniciatívu do vlastných do vlastných rúk. „Gutten Tag.“ Šarmantne som pozdravila. Týmto som si získala srdcia našich dôchodcov a bola som pasovaná za tlmočníčku. Síce moje znalosti z nemčiny sú chabé.
Slnko v ten deň nešetrilo svojou nádielkou a tak prechádzka hlavným mestom Viedeň riadne vyčerpala našu skupinku. Zakotvili sme v blízkej reštaurácii. Dôchodcovia začali vyťahovať z tašiek všetky domáce potraviny, ktoré s veľkou chuťou začali konzumovať. Pripadala som si ako Ružičková keď sa vybrala do Talianska. Niekoľkokrát prišla čašníčka a žiadala ich, aby si objednali. No oni len krútili hlavami. Čašníčku prešla trpezlivosť a zavolala majiteľa. Ani ten neuspel a mierny rozhovor vyústil do hádky. „Nie my odtiaľto neodídeme. Sme hostia!“ táto nepríjemná udalosť postupne prechádzala do gestikulácie až napokon musela zasiahnuť verejná ochranka. Dôchodci sa bránili s dáždnikmi, ktoré použili na súboj s majiteľom. „Shnell, shnell!“ Muži zákona sa zhostili svojej úlohy a nevítaných hostí „vyprevadili“. Situáciu pribehol vyriešiť vedúci výletu, ktorý lámavou nemčinou ospravedlnil nevedomosť našincov. Zahanbení dôchodcovia krútili hlavami a neodpustili si poznámku: „Iný kraj iný mrav.“
Po návrate domov boli všetci unavení a šli spokojne oddychovať, ale ja som si oddych dlho neužila. Zabudla som si mobil v autobuse...
Samotná predohra sa začala skoro ráno. Autobus bol pripravený odviezť nás na kratučkú dovolenku do Rakúska a čakal nás na parkovisku. Ľudia postupne prichádzali a pohodlne sa usadili. Väčšinou osadenstva tvorili dôchodcovia. Vedúci zavelil priamym pohybom na odchod. Náladu spríjemňovali svetobežníci svojimi falošnými ľudovými piesňami. Po dvoch hodinách cesty sme zastavali pri lodnom prístave v Bratislave.
Malý mostík delil pevniny od lodnej paluby, z ktorej všetkých srdečne vítal lodný kapitán. Za chodu sirén loď zahájila plavbu. Vlny sa hrali jedna s druhou akoby súťažili, ktorá viacej vytreskne do výšky. Po pár hodinách plavby prišiel na palubu vedúci a vyhlásil: „Pripravte si občianske preukazy!“ Na mostíku stáli dvaja colníci, ktorí zdravili cestujúcich po nemecky. Cestujúci sa hrnuli ako sliepky a nevenovali mladým colníkom pozornosť. Tak som zobrala iniciatívu do vlastných do vlastných rúk. „Gutten Tag.“ Šarmantne som pozdravila. Týmto som si získala srdcia našich dôchodcov a bola som pasovaná za tlmočníčku. Síce moje znalosti z nemčiny sú chabé.
Slnko v ten deň nešetrilo svojou nádielkou a tak prechádzka hlavným mestom Viedeň riadne vyčerpala našu skupinku. Zakotvili sme v blízkej reštaurácii. Dôchodcovia začali vyťahovať z tašiek všetky domáce potraviny, ktoré s veľkou chuťou začali konzumovať. Pripadala som si ako Ružičková keď sa vybrala do Talianska. Niekoľkokrát prišla čašníčka a žiadala ich, aby si objednali. No oni len krútili hlavami. Čašníčku prešla trpezlivosť a zavolala majiteľa. Ani ten neuspel a mierny rozhovor vyústil do hádky. „Nie my odtiaľto neodídeme. Sme hostia!“ táto nepríjemná udalosť postupne prechádzala do gestikulácie až napokon musela zasiahnuť verejná ochranka. Dôchodci sa bránili s dáždnikmi, ktoré použili na súboj s majiteľom. „Shnell, shnell!“ Muži zákona sa zhostili svojej úlohy a nevítaných hostí „vyprevadili“. Situáciu pribehol vyriešiť vedúci výletu, ktorý lámavou nemčinou ospravedlnil nevedomosť našincov. Zahanbení dôchodcovia krútili hlavami a neodpustili si poznámku: „Iný kraj iný mrav.“
Po návrate domov boli všetci unavení a šli spokojne oddychovať, ale ja som si oddych dlho neužila. Zabudla som si mobil v autobuse...
Naše rodné - oddych v Tatrách
Atraktívna letná dovolenka na Slovensku? Vraj ilúzia, výplod bohapustej fantázie? Leto máme spojené s adrenalínom, divokými zážitkami, oddychom, objavením niečoho nového. Je to neuveriteľné ale presne toto ponúka naša rodná zem, Slovensko.
Po dlhých útrapných dní v práci alebo v škole sa tešíme na oddych. Toto leto tradične strávim so starými rodičmi na vidieku. Lenže nerátala som s prekvapením, ktoré na mňa prichystali. Dedko naštartoval auto. „Ideme do Tatier a navštíviť príbuzných“ To zase bude dovolenka - "otrava". Lenže nebola. Naši vzdialení príbuzní majú genialnu farmu. Nádhernú lúku na ktorej sa pasú ovce a kravy. Medzi nimi pobehujú ovčiaci a za drevenou ohradou cvála kôň. Zdatná biela kobyla s dlhou hrivou, ktorá jej viala vo vetre. „Smiem na nej jazdiť?“ Nesmelo som sa spýtala pani domácej. Samozrejme. Bielu krásavicu osedlala a ja som nesmelo naskočila na jej chrbát. Chytila ju za uzdu a miernym potiahnutím popohnala vpred. Cítila som sa sviežo, slobodne, nechcela som aby ten okamih skončil. Boli sme ako jedno. Vietor nám vrážal do tváre, nad hlavou lietala kaňa a majestátne hory dopĺňali túto fenomenálnu atmosféru. Akoby som bola v nejakom inom svete - v tranze. Bez problémov, bez stresu, bez trápenia, bez starostí. Len ja a ona. Bolo to úžasné. Zosadla som a vrátila sa do reality.
Pokračovali sme v našej ceste. Cieľom sú Tatry, konkrétne Tatranské Matliare. Gerlachovský štíť bol úžasne vidno. Hotel mohol mať maximálne 3 hviezdičky. Ale spĺňal základné podmienky. Nesťažovala som sa. Mali sme výborný výhľad na hory.
Vraj Slovensko je nudné, nezáživné ale závisí to hlavne od nás aké máme voči nemu postoj. Aké si ho vytvoríme, ako ho budeme vnímať.
Atraktívna letná dovolenka na Slovensku? Vraj ilúzia, výplod bohapustej fantázie? Leto máme spojené s adrenalínom, divokými zážitkami, oddychom, objavením niečoho nového. Je to neuveriteľné ale presne toto ponúka naša rodná zem, Slovensko.
Po dlhých útrapných dní v práci alebo v škole sa tešíme na oddych. Toto leto tradične strávim so starými rodičmi na vidieku. Lenže nerátala som s prekvapením, ktoré na mňa prichystali. Dedko naštartoval auto. „Ideme do Tatier a navštíviť príbuzných“ To zase bude dovolenka - "otrava". Lenže nebola. Naši vzdialení príbuzní majú genialnu farmu. Nádhernú lúku na ktorej sa pasú ovce a kravy. Medzi nimi pobehujú ovčiaci a za drevenou ohradou cvála kôň. Zdatná biela kobyla s dlhou hrivou, ktorá jej viala vo vetre. „Smiem na nej jazdiť?“ Nesmelo som sa spýtala pani domácej. Samozrejme. Bielu krásavicu osedlala a ja som nesmelo naskočila na jej chrbát. Chytila ju za uzdu a miernym potiahnutím popohnala vpred. Cítila som sa sviežo, slobodne, nechcela som aby ten okamih skončil. Boli sme ako jedno. Vietor nám vrážal do tváre, nad hlavou lietala kaňa a majestátne hory dopĺňali túto fenomenálnu atmosféru. Akoby som bola v nejakom inom svete - v tranze. Bez problémov, bez stresu, bez trápenia, bez starostí. Len ja a ona. Bolo to úžasné. Zosadla som a vrátila sa do reality.
Pokračovali sme v našej ceste. Cieľom sú Tatry, konkrétne Tatranské Matliare. Gerlachovský štíť bol úžasne vidno. Hotel mohol mať maximálne 3 hviezdičky. Ale spĺňal základné podmienky. Nesťažovala som sa. Mali sme výborný výhľad na hory.
Vraj Slovensko je nudné, nezáživné ale závisí to hlavne od nás aké máme voči nemu postoj. Aké si ho vytvoríme, ako ho budeme vnímať.
::: Úvod ::: ::: Dovolenka v zahraničí ::: ::: Dovolenka na Slovensku ::: ::: Rady a tipy ::: ::: Príbehy z dovolenky ::: ::: Kontakt :::
